Píše sa rok 1916. Zlatník Peter Carl Fabergé dozerá v ruskom Petrohrade na výrobu dvoch honosných, ozdobných vajec. Tieto vajíčka sú kráľovským darom pre cárovnú Mariu Fjodorovnu a cárovnú Alexandru Fjodorovnu. Cárovné sa však k týmto dvom vajíčkam nikdy nedostali. Dokončené ich nevidel dokonca ani Fabergé.
300 ročná vláda rodiny Romanovcov sa skončila násilným nástupom boľševikov. Rodina Romanovcov bola vyhnaná z Petrohradu, a preto za sebou nechala, okrem iného, aj 50 Fabergého vajíčok, ktoré boli vyrobné medzi rokmi 1885 a 1915.
Aj o sto rokov neskôr sú Fabergého vajíčka významnou súčasťou histórie dekoratívneho umenia. Jo Briggsová, ktorá je kurátorkou pre umenie 18. a 19. storočia vo Waltersovom múzeu umenia v Baltimore, poznamenala: “Fabergého vajíčka sú Mona Lisou dekoratívneho umenia.” Briggsová organizovala spolu s Margaret Tromblyovou, ktorá je odborníčkou na Fabergého prácu, najnovšiu výstavu Fabergého vajíčok v Spojených štátoch amerických, ktorá sa konala vo Waltersovom múzeu. Vo Waltersovom múzeu nájdete okrem iných umeleckých diel aj dve Fabergého vajíčka. Z 50 vajíčok sa 43 nachádza v múzeách alebo súkromných zbierkach. Sedem Fabergého vajíčok je stratených.
Expert na Fabergého prácu, dr. Géza von Habsburg, uviedol, že Fabergé mal výnimočnú príležitosť rozvíjať svoj talent. “Od roku 1885 do roku 1916 Fabergé pracoval na najluxusnejšom a najdokonalejšom darčeku, ktorý ruský cár dával svojej manželke ako darček na Veľkú Noc.” V roku 1885 vytvoril Fabergé vôbec prvé veľkonočné vajíčko. Veľká Noc patrí k najdôležitejším sviatkom v ruskom pravoslávnom cirkevnom kalendári, a preto sa cár Alexander rozhodol obdarovať svoju manželku cárovnú – Máriu Fjodorovnu niečím naozaj výnimočným.
Podľa znalcov umenia sa Peter Carl Fabergé inšpiroval pri tvorbe svojho prvého vajíčka Saským kráľovským vajíčkom z 18. storočia, ktoré videl v Drážďanskom múzeu. Saské kráľovské vajíčko je vyrobené zo zlata a je v ňom vložená zlatá sliepka, zlatá kráľovská koruna a zlatý prsteň. Podľa dostupných zdrojov vytvoril Fabergé vlastnú verziu tohto vajíčka z bieleho smaltu. Vo vnútri sa nachádzala zlatá sliepka, v ktorej sa nachádzal prívesok. Väčšinu času mal Fabergé voľnú ruku. Cár Alexander iba zriedkakedy túžil po umiestnení malého prekvapenia do vnútra vajíčka.
Každý a jeden rok, po celé tri desaťročia, Fabergé vyrábal vajíčka na základe svojich vlastných návrhov. V roku 1894 Alexander III. zomrel, no jeho syn cár Mikuláš II. sa rozhodol zachovať túto tradíciu a dokonca objednávku rozšíril. Od tohto roku vyrábal Fabergé na každú Veľkú Noc dve vajíčka, jedno pre cárovnú matku (Máriu) a jedno pre jeho manželku (Alexandru).
Každé vajíčko bolo jedinečné a vyrobené z rôznych materiálov. Fabergé používal všetko možné, od trojfarebného zlata až po kamenný krištáľ. Okrem toho využíval drahé kamene, ako napríklad smaragdy, perly a diamanty. Veľkosť Fabergého vajíčok sa pohybuje od 7 a pol centimetrov po takmer 13 centimetrov. Niektoré sa dokonca dajú otvoriť a vnútri skrývajú malé prekvapenie.
Na každom vajíčku pracovalo viacero remeselníkov. Jeho výroba trvala jeden až dva roky a podieľali sa na nej kováči, rezači diamantov, remeselníci pracujúci so smaltom alebo napríklad maliari. Na výrobu jednotlivých vajíčok dohliadali dvaja hlavní remeselníci. Hlavné slovo však patrilo Petrovi Carlovi Fabergému.
Margaret Tromblyová, odborníčka na Fabergého prácu, však zdôraznila, že Fabergé nebol jediným mužom, ktorý stál za výrobou vajíčka. “Nešlo iba o samotný návrh.” Briggsová k tomu dodala: “Fabergé bol ako dirigent orchestra. Musel skoordinovať prácu každého a jedného človeka, ktorý sa podieľal na výrobe konkrétneho vajíčka. Bolo potrebné, aby zabezpečil, že hotový produkt bude vyzerať tak, ako si to pôvodne predstavoval.”
Vajíčka boli samozrejme významné kvôli svojej materiálnej a umeleckej hodnote, no pre Romanovcov znamenali niečo viac. Barry Shifman, kurátor dekoratívneho umenia vo Virgínskom múzeu výtvarného umenia, uviedol: “Fabergé si vždy našiel nejaký motív, ktorý mal pre cárovné naozaj osobný význam.” Na niektorých vajíčkach sú preto zobrazené drobné portréty členov kráľovskej rodiny. Fabergému sa každý rok podarilo rodinu Romanovcov opätovne prekvapiť.
V roku 1916 daroval cár Mikuláš, svojej matke Márii vajíčko s názvom Rád svätého Juraja. Toto vajíčko sa momentálne nachádza v zbierke Fabergého múzea v Petrohrade. Na vajíčko sú pripevnené dve mince, ktoré je možné zdvihnúť. Pod jednou mincou je namaľovaný portrét cára Mikuláša a pod druhou portrét jeho syna, cároviča Alexeja Nikolajeviča. Ďalšie vajíčko s veľmi osobným motívom daroval cár Mikuláš, svojej žene Alexandre v roku 1894. Vajíčko malo priehľadnú škrupinu, na ktorej bolo zobrazených 12 miest, kam Alexandra veľmi rada chodila. Na miniatúrnych maľbách je zobrazený napríklad zámok Balmoral, ktorý sa nachádza v Škótsku a na ktorom žila Alexandrina babička, kráľovná Viktória. Dr. Géza Von Habsburg uviedol: “Najviac stráženým tajomstvom bol motív budúco-ročného vajíčka. Nikto nemohol vedieť, ako bude vyzerať. Dokonca ani cár samotný.”
Fabergého vajíčka boli raritou aj v dobe, keď boli vyrábané. Barry Shifman uviedol: “Fabergého vajíčka boli akýmsi jeho podpisom. Niektoré z nich boli v roku 1900 vystavované na Svetovej výstave v Paríži, iné v roku 1902 v Petrohrade. Už v tom čase išlo o skvostné diela. Tieto vajíčka ovplyvnili viacero ďalších umelcov, ktorí sa pokúšali vyrobiť vlastné.” Každý a jeden rok pracoval Fabergé s novými neočakávanými materiálmi, ako je napríklad kamenný krištáľ, alebo pridal na vajíčka nové detaily, ako hodinky, malých vtáčikov alebo slonov.
Von Habsburg povedal, že najkultovejším existujúcim Fabergého vajíčkom je Korunovačné vajíčko z roku 1897. Toto vajíčko má pripomínať korunováciu cárovnej Alexandry. Vajíčko je pokryté žltozeleným svetielkujúcim smaltom. Na vajíčku je zobrazená miniatúrna replika koča, v ktorom sa cárovná viezla v deň svojej korunovácie. Dvere od tohto koča sa dajú otvoriť, pričom vnútri koča sa kedysi nachádzalo miniatúrne diamantové vajíčko. Tento diamant sa však stratil.
Záujem o Fabergého vajíčka nevyhasol ani dnes. Väčšina odborníkov sa zhoduje na tom, že za atraktivitou Fabergého vajíčok stojí hneď niekoľko faktorov. Ide hlavne o Fabergého precíznu prácu, sentimentálnu hodnotu vajíčok vyrobených pre rodinu Romanovcov, dramatický pád tejto rodiny, tajomstvo týkajúce sa stratených vajíčok a astronomická peňažná hodnota týchto vajíčok.
Margaret Tromblyová k tomu uviedla: “Fabergého vajíčka v sebe zosobňujú romantizmus a vládu cára Mikuláša a cárovnej Alexandry. Fabergému sa podarilo vytvoriť naozaj rafinované, jemné a nádherné predmety.” Jo Briggsová s ňou súhlasila a dodala: “Fabergého vajíčka sú neuveriteľne krásne. Sú poškvrnené tragédiou rodiny Romanovcov, ktorá podľa môjho názoru prispela k ich atraktivite.”
Dr. Géza von Habsburg si myslí, že skutočná hodnota Fabergého vajíčok súvisí s ich umeleckou hodnotou. Fabergého vajíčka podľa jeho vyjadrení reprezentujú podstatu umenia na kráľovských dvoroch po celom svete. Fabergé sa nezaujímal o drahé materiály. Áno, používal zlato, striebro alebo platinu, no veľké drahé kamene používal len zriedka.
Viac ho zaujímala umelecká hodnota diela. Poukazuje najmä na rozhovor s Fabergém z roku 1914. Fabergé vtedy povedal, že Tiffany, Cartier a Boucheron sú primárne obchodníci. Sám seba ale považoval za umeleckého klenotníka, preto ak si chceli kúpiť nejaký umelecký predmet, museli ísť za ním.
Mnohých ľudí isto priťahuje fakt, že existuje iba obmedzené množstvo týchto klenotov. Je známe, že milovníci Fabergého práce stále cestujú po celom svete a hľadajú sedem chýbajúcich vajíčok.
Patria medzi nich aj Dorothy a Artie McFerrinovci z amerického štátu Texas. McFerrinovcom sa už podarilo zhromaždiť niekoľko Fabergého vajíčok, ktoré však neboli vyrobené pre cársku rodinu, ale pre súkromných klientov. Briggsová uviedla, že múzeum, v ktorom robí kurátorku obdrží niekoľko telefonátov vždy, keď nie sú obe Fabergého vajíčka vystavené.
V roku 2012 sa jedno z Fabergého vajíčok objavilo v Spojených štátoch amerických. Muž ho kúpil niekoľko rokov dozadu na trhu so starožitnosťami, netušiac aký klenot sa mu podarilo získať. Po rokoch sa pokúsil nájsť pôvod tohto vajíčka na internete a zistil, že ide o Fabergého dielo, ktorého odhadovaná hodnota dosiahla 33 miliónov amerických dolárov.
Fabrégeho vajíčka boli počas Ruskej revolúcie premiestnené do Moskvy. Osem z nich sa stratilo, desať sa dostalo do Kremeľskej zbrojnice, ktorá slúži ako múzeum, a mnoho z nich bolo predaných. Von Habsburg poznamenal: “Boľševici sa vôbec nezaujímalo o umeleckú hodnotu Fabergého vajíčok. Zaujímala ich iba ich finančná hodnota.” Niektoré z Fabergého vajíčok sa dostali do rúk súkromných predajcov, ktorí ich po Veľkej hospodárskej kríze začali predávať bohatým Američanom. Predajca Armand Hammer predal päť vajíčok Lillian Thomas Prattovej, ktorá je patrónkou Virgínskeho múzea výtvarného umenia. Za vajíčko z roku 1903, ktoré bolo vyrobené k 200. výročiu založenia mesta Petrohrad, zaplatila Prattová dohromady 16 500 amerických dolárov.
Najviac vajíčok sa v súčasnosti nachádza v Kremeľskej zbrojnice a vo Fabergého múzeu v Petrohrade. Vo Fabergého múzeu je vystavených celkom deväť vajíčok, ktoré patria ruskému podnikateľovi Viktorovi Vekselbergovi. Prattovej zbierka, ktorá je vystavená vo Virgínskom múzeu výtvarného umenia je treťou najväčšou zvierkou Fabergého vajíčok na svete. Ďalšie 3 vajíčka vlastní Matilda Geddingsová. Jej zbierka je vystavená v Metropolitnom múzeu umenia v New Yorku. Britská kráľovská rodina vlastní taktiež tri Fabergého vajíčka.
