V niektorých obchodoch môžete vidieť výrobky označené ako „Fabergého vajíčka“, avšak bižutéria v tvare vajíčka, kraslice ani kinderko, Fargého vajíčkami nie sú.
Fabergého vajíčka sú šperky v tvare veľkonočného vajíčka, ktoré vytvoril ruský klenotník Carl Peter Fabergé a jeho spolupracovníci v rodinnej klenotníckej dielni v Petrohrade v období r. 1885 – 1917. Carl bol synom zakladateľa rodinnej firmy, ktorá vyrábala šperky. Vďaka jeho obchodnickému talentu firma postupne rozkvitala. Carl presvedčil tých najlepších zlatníkov v krajine, aby pracovali v jeho dielni a spoločne vyrábali unikátne šperky.
Fabergého vajíčka sa radia k najvzácnejším skvostom svetového šperkárskeho umenia pre vysokú umeleckú hodnotu, špičkovú kvalitu a premyslené technické detaily. Boli vyrábané zo vzácnych kovov, drahokamov a drahých materiálov. Viaceré z vajíčok v sebe ukrývajú figúrku, fotku, šperk a pod. Mnohé z nich sú rozoberateľné, alebo otvárateľné. Väčšina vajíčok bola vyrobená priamo na zákazku ruskej cárskej rodiny. Niektoré boli vyrobené na objednávku pre bohatých šľachticov.
Dnes sú Fabergého vajíčka celosvetovo uznávaným symbolom najvyššieho šperkárskeho umenia, sú symbolom úspechu a luxusu.
Príbeh Fabergého vajíčok začal objednávkou ruského cára Alexandra III. Cár dodržiaval Veľkonočné tradície a na Veľkú noc chcel darovať svojej manželke Márii Fjodorovnej originálny darček – ozdobené vajíčko. Oslovil dielňu Fabergé a vzniklo prvé Fabergého vajíčko.
Povrch bol z bieleho smaltu, posiaty rubínovými ružami. Vnútro vajíčka bolo zlaté a vo vnútri bolo prekvapenie. Na rozliatom zlatom žĺtku sedela malá zlatá sliepočka s rubínovými očami. Okrem toho bola vo vnútri rubínová replika cárskej koruny a malé rubínové vajíčko ako prívesok. Darček mal veľký úspech a odvtedy dostával Fabergé každý rok zadanie, urobiť na Veľkú noc nové originálne vajíčko.
Spočiatku dielňa Fabergé vyrábala len jedno vajíčko za rok. Po korunovácii Mikuláša II. vyrábala ročne dve vajíčka pre cársku rodinu. Jedno bolo venované manželke a druhé matke.
Počas svojej éry vyrobila dielňa Fabergé 65 Fabergého vajíčok, z toho 50 priamo pre cársku rodinu. Celkovo sa zachovalo 57 kusov a 43 z nich bolo vyrobených pre cársku rodinu. Práve pre veľmi malý počet kusov, vysokú umeleckú hodnotu a pre zloženie z drahých kovov a vzácnych kameňov, každé Fabergého vajíčko dnes stojí viac než 1 milión dolárov.
V roku 2014 sa na aukcii v Británii predalo dlho stratené vajíčko „Vacheron Constantin“ za úctyhodných 20 miliónov libier. Predtým ho vlastnil obchodník so zlatom v USA, ktorý ho kúpil za 8 000 libier. Považoval ho „len za zlatý šperk bez umeleckej či historickej hodnoty“ a pôvodne ho plánoval roztaviť.
Kto vlastní 43 zostávajúcich Cisárskych vajíčok?
Tri Cisárske vajíčka vlastní anglická kráľovná. Jedným z nich je vajíčko „Mosaic“, Škrupina tohto vajíčka je pokrytá diamantmi a rubínmi. Vo vnútri je miniatúrny slonovinový medailón s podobizňami detí cára Mikuláša a cárovnej Alexandry. Toto vajíčko si v roku 1933 kúpil anglický kráľ Juraj V. v londýnskom klenotníctve za 250 libier.
Väčšina ostatných cisárskych vajíčok sa dodnes vyskytuje na území Ruska. Ropný magnát Viktor Vekselberg v roku 2004 kúpil za 100 miliónov dolárov 9 Cisárskych vajíčok, údajne vlastní spolu až 15 kusov. Pravdepodobne sú medzi nimi aj vajíčka, ktoré neboli vyrobené pre cársku rodinu.
Medzi známych zberateľov luxusných vajíčok patrila napríklad aj zosnulá komička Joan Riversová a jedno vajíčko vlastnil aj Michael Jackson. V roku 2002 neznámy zberateľ zaplatil za Fabergého Zimné vajce 9,6 miliónov dolárov (9,1 miliónov eur).
Najväčším vlastníkom cárskych Fabergého vajíčok je umeleckohistorické múzeum Zbrojnica Moskovského Kremľa, ktorá má v zbierke 10 kusov. Múzeum výtvarného umenia vo Virgínii disponuje 5 Cisárskymi vajíčkami. Mnohé z ďalších vajíčok sú roztrúsené po amerických múzeách, kam ich darovali rôzny zberatelia.
Medzi najkrajšie vajíčka patrí Korunovačné vajíčko. Nachádzala sa v ňom zlatá miniatúra koča, na ktorom sa viezol Mikuláš II. na svoju korunováciu. Toto vajíčko bolo ocenené na 24 miliónov dolárov.
Na počesť Transsibírskej magistrály vyrobila dielňa Fabergé vajíčko s rušňom a piatimi vagónmi zo zlata.
Medzi skvosty patrí aj jedľová šiška, ktorej modré šupiny zdobia stovky briliantov. Vo vnútri sedí jazdec v zlatom sedle na slonovi.
V jednom osobitnom vajíčku každú hodinu vyšiel kohút, zatrepal krídlami, zakikiríkal a potriasol hlavou. Toto vajíčko sa v roku 2007 predalo za takmer 9 miliónov libier, čím sa tento šperk stal najdrahšími hodinami na svete.
Veľmi osobitým vajíčkom bolo zlaté vajíčko obrastené zakvitnutým pomarančovníkom. Korene stromu boli zo zlata a z nefritu, kvety boli diamanty a plody boli vytvorené ametystami a rubínmi.
Obchodná značka Fabegé už nepatrí Rusku
Dielňa Fabergé na vrchole svojej slávy zamestnávala približne 500 ľudí. V dielni sa vyrábali nielen unikátne vajíčka, ale aj rôzne luxusné šperky pre elitu v Rusku, Amerike a Európe. V roku 1917 po socialistickej revolúcii v Rusku bola firma znárodnená. Obchodné meno Fabergé získala spoločnosti Unilever. Neskôr túto značku získala juhoafrická investičná spoločnosť Pallinghurst Resources.
Fabergé sa pod vedením Pallinghurst Resources od roku 2009 opäť začala angažovať v obchode so šperkami a vedenie spoločnosti dosadilo na čelo značky Fabergé dve pravnučky samotného Carla Petra Fabergého. V roku 2012 značku Fabergé získala spoločnosti Gemfields. Táto spoločnosť okrem iného vlastní aj bane na ťažbu drahokamov.
Pod značkou Fabergé sa v súčasnosti prevádzkujú predajne luxusných šperkov v najprestížnejších lokalitách na svete, napríklad v Dubaji, Baku, Ženeve, na Malte, v Katare, New Yorku a Londýne.
Ruský šperkár Alexander Belov bol ocenený rádom rodiny Fabergé za osobitý prínos pre značku Fabergé. Počas svojho života vyrobil niekoľko originálnych vajíčok v štýle Fabergé, vrátane série štyri ročné obdobia a špeciálne vajíčko na výročie zakladateľa spoločnosti Fabergé.
